Zoznam ingrediencií

Cibuľová vňať sú zelené listy a stonky mladej cibule, ktoré sa zbierajú pred tým, ako cibuľa vytvorí plnú hlízu. Má jemnú, sviežu chuť s miernou cibuľovou vôňou, výrazne menej štipľavou ako samotná cibuľa. Používa sa predovšetkým surová ako bylinková prísada, pridáva sa do šalátov, polievok, omáčok, dipov, k vajíčkam alebo ako ozdoba hotových jedál. Výborne sa hodí do ázijských jedál, na tatársky biftek či do tvarohových nátierok. Obsahuje vitamín K, C a antioxidanty a dá sa pestovať aj doma.

Cibuľový prášok vzniká sušením a mletím cibule na jemný prášok. Má intenzívnu, koncentrovanú cibuľovú chuť a ľahko sa rozpúšťa v jedlách. Používa sa ako náhrada čerstvej alebo sušenej cibule tam, kde nechceme kúsky zeleniny, napríklad v omáčkach, polievkach, marinádach, koreninových zmesiach alebo suchých ruboch na mäso. Je obľúbenou súčasťou rôznych grilovacích a barbecue zmesí. Približne 1 lyžička prášku zodpovedá jednej stredne veľkej cibuli. Skladuje sa v suchu a tme a vydrží veľmi dlho.

Cícer (Cicer arietinum) je strukovica pochádzajúca z Blízkeho východu a Stredomoria, patriaca medzi najrozšírenejšie a najvýživnejšie plodiny na svete. Má jemne orieškovú chuť a pevnú, krémovú textúru. Je bohatým zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, zinku a kyseliny listovej. Používa sa uvarený do polievok, dusených pokrmov, šalátov a curry. Z cíceru sa vyrába hummus, falafel alebo socca. Možno ho piecť dozlatista ako chrumkavý snack. Predáva sa sušený alebo predvarený v konzerve. Sušený cícer treba cez noc namočiť a potom variť. Je základnou surovinou vegetariánskej a vegánskej kuchyne po celom svete.

Cícerová múka je múka vyrobená mletím sušeného cíceru, ktorá sa vyznačuje jemne orieškovou chuťou a nažltlou farbou. Prirodzene neobsahuje lepok, preto je obľúbená v bezlepkovej a vegánskej kuchyni. Je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a minerálnych látok. V kuchyni ju možno použiť na zahusťovanie polievok a omáčok, ako základ pre palacinky (napríklad ligurskú socca alebo indický besan chilla), do ciest na fritovanie alebo ako spojivo v karbaníčkoch a falafeli. Znáša vysoké teploty bez straty nutričnej hodnoty. Pri pečenie sa bežne kombinuje s inými múkami. Predáva sa v zdravých výživách aj bežných supermarketoch.

Cider je alkoholický nápoj vyrobený kvasením jablčnej šťavy. Vzniká prirodzenou fermentáciou, pri ktorej sa cukry z jabĺk premieňajú na alkohol. Chuť cideru sa líši od suchého cez polosuchý až po sladký, závisí od odrody jabĺk a spôsobu výroby. Obsah alkoholu sa pohybuje zvyčajne medzi 3 a 8 %. V kuchyni sa využíva na prípravu omáčok, duseného bravčového mäsa, marinád a múčnikov, výborne sa hodí napríklad pri varení s bravčovým alebo hydinovým mäsom. Je populárny najmä vo Veľkej Británii, Francúzsku a Írsku, kde má dlhú tradíciu.

Čierna reďkovka je koreňová zelenina s tmavou, takmer čiernou šupkou a bielou, ostrou dužinou. Patrí do čeľade kapustovitých a je príbuzná s reďkovkou a reďkvičkou. Chuť je výrazne štipľavá, výraznejšia ako u bielej reďkovky. Bohatá je na vitamín C, horčíkové a sírové zlúčeniny a látky podporujúce funkciu pečene a žlčníka. V kuchyni sa používa surová, nastrúhaná do šalátov alebo na chlieb s maslom a soľou, prípadne nakladaná do octu. Tepelne upravená môže byť súčasťou polievok a dusenej zeleniny. Najviac sa využíva na jeseň a v zime.

Čierne fazuľe sú malé strukoviny s lesklou čiernou šupkou a krémovo bielou dužinou. Majú jemne sladkú, mierne orieškovú chuť a po uvarení si zachovávajú príjemne pevnú textúru. Sú základnou surovinou mexickej, brazílskej a karibskej kuchyne, kde sa používajú do burrit, enchilád, chilli con carne, polievok a ryžových jedál. Výborne sa hodia aj do šalátov a vegánskych burgerov. Pred varením je nutné ich namočiť, sušené sa varia približne hodinu. Čierne fazuľe sú vynikajúcim zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa, horčíka a kyseliny listovej.

Čierne korenie patrí medzi najpoužívanejšie koreniny na svete. Pochádza z tropickej rastliny Piper nigrum a získava sa sušením nezrelých bobúľ, čím vzniká charakteristická vrásčitá čierna šupka. Má výraznú, pikantnú a aromatickú chuť s drevitými tónmi. V kuchyni sa uplatňuje takmer všade, do polievok, omáčok, marinád, mäsa, cestovín aj šalátov. Používa sa celé, drvené alebo mleté. Čerstvo mleté korenie má výrazne intenzívnejšiu vôňu ako predmleté. Obsahuje piperínu, ktorý mu dodáva pálivosť a podporuje vstrebávanie živín v tele.

Čierne olivy sú zrelé plody olivovníka európskeho, ktoré majú tmavú farbu vďaka plnej zrelosti pri zbere. V porovnaní so zelenými olivami sú chuťovo jemnejšie, menej horké a majú vyšší obsah tuku. Sú bohaté na mononenasýtené mastné kyseliny, vitamín E a antioxidanty. V kuchyni sa využívajú ako súčasť antipasti, do šalátov, na pizzu alebo do cestovín. Výborné sú aj v tapas, nakladané v oleji s bylinkami alebo plnené paprikou či ančovičkami. Patria k základom stredomorskej kuchyne a hodia sa k syrom, chlebu a červenému vínu.

Čierne ríbezle sú drobné tmavé bobule s výraznou, mierne kyslou chuťou a intenzívnou vôňou. Plody kríka Ribes nigrum sú cenené pre vysoký obsah vitamínu C, antioxidantov a flavonoidov. V kuchyni sa využívajú pri výrobe džemov, želé, sirupov, kompótov alebo ovocných koláčov. Výborne sa hodia aj do smoothies, jogurtov a zmrzlín. Konzumovať sa dajú čerstvé, sušené alebo mrazené. Sirup z čiernych ríbezlí je obľúbený nápoj najmä pre deti. Listy kríka sa využívajú v bylinkárstve a na prípravu čajov.

Listy čiernych ríbezlí pochádzajú z kríka Ribes nigrum a sú cenené najmä v bylinkárstve a prírodnej kuchyni. Majú charakteristickú intenzívnu vôňu pripomínajúcu plody ríbezlí. Čerstvé alebo sušené listy sa používajú na prípravu bylinkových čajov, ktoré sú obľúbené pre svoje antioxidačné a protizápalové vlastnosti. V kuchyni sa pridávajú do nálevov pri nakladaní zeleniny alebo ovocia, napríklad uhoriek, kde pomáhajú udržiavať ich chrumkavosť. Hodia sa aj na aromatizáciu octu, sirupov alebo limonád. Zberajú sa na jar a v lete, keď je obsah aromatických látok najvyšší.

Čierny baz je ker alebo malý strom, ktorého plody aj kvety sú v kuchyni veľmi obľúbené. Drobné, tmavo fialové až čierne bobule dozrievajú na jeseň a sú bohaté na vitamín C, antioxidanty a flavonoidy. Surové plody sú mierne jedovaté, preto sa vždy tepelne spracúvajú. Z bobúľ sa vyrábajú džemy, sirupy, šťavy, vína či likéry. Kvet čierneho bazu, tzv. bezový kvet, sa využíva na prípravu osviežujúcich limonád a sirupov s charakteristickou jemnou vôňou. Plody dodávajú pokrmom tmavo fialové sfarbenie a nakyslú, mierne trpkú chuť.