Zoznam ingrediencií

Rajčinová pasta je hustý koncentrát z varených a rozmixovaných rajčín zbavených šupky a semienok. Vyrába sa dlhým varením, vďaka čomu má veľmi intenzívnu, hlbokú a mierne sladkú chuť. Používa sa v malých množstvách ako základ alebo dochucovadlo omáčok, polievok, dusených pokrmov, chilli alebo pizzy. Pridanie lyžice do jedla dodá výraznú rajčinovú vôňu a krásnú červenú farbu. Výhodou je dlhá trvanlivosť, po otvorení sa uchováva v chladničke prikrytá olejom. Rajčinová pasta je základnou surovinou stredomorskej, talianskej aj blízkovýchodnej kuchyne.

Rajčinový pretlak je silne zahustená pasta z varených a precedených paradajok, ktorá prešla odparením väčšiny vody. Má intenzívnu, koncentrovanú chuť s výraznou kyslosťou a sladkosťou zároveň. V kuchyni sa pridáva v malom množstve na prehĺbenie chuti omáčok, polievok, duseného mäsa a ďalších jedál. Zvyčajne sa krátko opraží na oleji alebo masle, čím sa zmierni kyslosť a uvoľní sa bohatšia aróma. Predáva sa najčastejšie v malých konzervách alebo tubách. Na rozdiel od paradajkového pyré je výrazne hustejší a koncentrovanejší, takže stačí len niekoľko lyžíc.

Olúpané rajčiny sú konzervované rajčiny zbavené šupky, dostupné najčastejšie vo forme celých plodov alebo kociek zaliatych rajčinovou šťavou. Sú nepostrádateľnou surovinou talianskej a stredomorskej kuchyne. Vďaka tepelnému spracovaniu majú intenzívnejšiu a sladšiu chuť ako čerstvé rajčiny a zároveň si zachovávajú vysoký obsah lykopénu. Hodia sa najmä na prípravu omáčok, ragú, polievok, dusených mäsových pokrmov alebo pizzy. Stačí ich rozdrviť alebo nakrájať a pridať priamo do jedla. V kuchyni sú praktickou alternatívou čerstvých rajčín počas celého roka.

Rasca je jedno z najstarších a najpoužívanejších korenín v strednej Európe. Ide o semienka rastliny Carum carvi, ktoré majú charakteristickú nasladlú, mierne anízovú a zemitú chuť. Je neodmysliteľnou súčasťou českej a slovenskej kuchyne, pridáva sa do chleba, kyslej kapusty, zemiakových jedál, gulášov a pečeného mäsa. Pomáha pri trávení a zmierňuje nadúvanie, preto sa pridáva do tučnejších a ťažších pokrmov. Možno ju použiť celú alebo mletú, celé semienka sú aromatickejšie, mletá rasca sa rýchlejšie uvoľňuje.

Rastlinný olej je tuková surovina získavaná lisovaním alebo extrakciou z rôznych rastlinných zdrojov, ako sú semená, orechy alebo plody. Patrí sem napríklad slnečnicový, repkový, sójový alebo kukuričný olej. Používa sa na vyprážanie, pečenie, dusenie aj ako základ šalátových dresingov. Neutrálna chuť väčšiny druhov z neho robí univerzálneho pomocníka v kuchyni. V porovnaní so živočíšnymi tukmi obsahuje vyšší podiel nenasýtených mastných kyselín, najmä omega-6. Pri výbere je vhodné sledovať spôsob spracovania, za studena lisované oleje si uchovávajú viac živín ako rafinované varianty.

Rastlinný tuk je spracovaná tuková surovina rastlinného pôvodu, ktorá sa vyrába stužovaním alebo frakcionáciou rastlinných olejov. Hojne sa využíva v pekárstve a cukrárstve pri výrobe ciest, náplní, krémov a čokoládových polevov. Vďaka pevnej konzistencii pri izbovej teplote sa ľahšie spracúva ako tekuté oleje. V priemyselnej výrobe býva súčasťou sušienok, tyčiniek, zmrzlín alebo margarínov. Pri výbere je vhodné uprednostňovať verzie bez trans-mastných kyselín, ktoré vznikajú pri priemyselnom stužovaní. Je vhodný aj na vyprážanie vo fritéze vďaka vysokej tepelnej stabilite.

Ravioly sú plnené cestoviny talianskeho pôvodu, ktoré patria medzi najobľúbenejšie jedlá svetovej kuchyne. Skladajú sa z dvoch vrstiev čerstvého cesta uzavretých okolo náplne, ktorá môže byť mäsová, syrová, zeleninová alebo aj sladká. Typická náplň býva z ricotty a špenátu, mletého mäsa alebo tekvice. Varia sa v osolenej vode približne 3-5 minút. Podávajú sa s rôznymi omáčkami, najčastejšie s paradajkovou, maslovou so šalviou alebo smotanovou. Sú obľúbené pre svoju všestrannosť a jednoduchú prípravu, pričom domáca varianta chutí výrazne lepšie ako priemyselná.

Rebarbora je zelenina s výraznými, silnými stonkami typicky červenoružovej farby, ktorá sa v kuchyni využíva prevažne ako ovocie. Stonky majú výrazne kyslastú chuť a pred použitím ich treba nakrájať a spravidla osladiť. Najčastejšie sa používa do koláčov, tort, džemov, kompótov a omáčok. Klasickým dezertom je rebarbora s jahodami. Listy rebarbory sú jedovaté a nesmú sa konzumovať. Sezóna začína na jar a trvá približne do júna. Rebarbora je bohatá na vitamín K, vápnik a antioxidanty. Pred tepelnou úpravou sa odporúča pridať cukor, ktorý zmierní jej prirodzenú kyslosť.

Rebarbórová šťava je osviežujúci nápoj pripravený z lisovaných alebo varených stoniek rebarbory. Vyznačuje sa výraznou kyslou chuťou s mierne trpkým podtónom, ktorú možno zjemniť pridaním cukru. V kuchyni sa využíva ako základ pre domáce limonády, koktaily a ovocné punče. Pridáva sa tiež do džemov, omáčok, marinád a šalátových dresingov, kde nahrádza citrónovú šťavu. Hodí sa ku kombinácii s jahodami, malinami alebo zázvorom, ktoré vyvažujú jej kyslosť. Rebarbórová šťava je bohatá na vitamín K a obsahuje antioxidanty. Dôležité je používať iba stonky, listy rebarbory sú jedovaté a na konzumáciu nevhodné.

Rebríček obyčajný je liečivá bylina s jemnými bielymi alebo ružovými kvetmi a perovitými lístkami s charakteristicky horkou a mierne korenistou chuťou. V kuchyni sa využíva prevažne ako aromatická prísada do bylinných čajov, likérov a bylinných octov. Mladé listy možno pridať do šalátov, polievok alebo bylinného masla, kde dodávajú ľahko horkú, pikantnú príchuť. V ľudovom liečiteľstve je známy svojimi protizápalovými a tráviacimi účinkami. Zbiera sa v letných mesiacoch a suší sa na použitie v čajoch počas celého roka. V gastronómii sa uplatňuje skôr ako doplnková surovina než hlavná zložka pokrmov.