Zoznam ingrediencií

Zeleninové lečo je tradičné jedlo stredoeurópskej kuchyne pochádzajúce z Maďarska, kde sa nazýva lecsó. Pripravuje sa dusením zeleniny, základom sú zvyčajne paradajky, papriky a cibuľa, na oleji alebo masti, niekedy s prídavkom klobásy, vajec alebo inej zeleniny. Výsledkom je sýta, aromatická zeleninová zmes s výraznou chuťou papriky a paradajok. Podáva sa ako samostatné jedlo s chlebom, ako príloha k mäsu alebo ako základ ďalších pokrmov. Lečo možno pripraviť čerstvé, ale aj konzervovať vo forme zaváraniny. Je obľúbené najmä v lete, keď je zelenina sezónna a dostupná v najlepšej kvalite.

Zeleninový bujón je vývar pripravený varením zeleniny, najčastejšie mrkvy, zeleru, petržlenu, cibule a koreňovej zeleniny, vo vode s korením. Výsledkom je svetlý, aromatický vývar, ktorý slúži ako základ polievok, omáčok, rizot, dusených pokrmov a ďalších receptov. Oproti mäsovým vývarom je ľahší a vhodný pre vegetariánsku a vegánsku stravu. Bujón možno pripraviť domácim spôsobom pomalým varením zeleniny, alebo použiť instantnú variantu vo forme kociek, prášku či koncentrátov. Prirodzene zvýrazňuje chuť jedál a dodáva pokrmom plnosť bez nutnosti použitia mäsa.

Zeleninový vývar je ľahká kuchynská tekutina pripravená varením mrkvy, zeleru, petržlenu, cibule a póru s bylinkami. Predstavuje univerzálny základ pre polievky, omáčky, rizotá a dusené jedlá. Na rozdiel od mäsových vývarov je vhodný pre vegetariánov i vegánov a má nižšiu kalorickú hodnotu. Príprava trvá tridsať až šesťdesiat minút. Chuť možno meniť pridaním húb, rajčín alebo zázvoru. Domáci vývar neobsahuje umelé arómy ani nadmerné množstvo soli. Skladovať ho možno v chladničke tri až štyri dni alebo zmraziť v porciách.

Zelený čaj je nefermentovaný čaj vyrobený z listov rastliny Camellia sinensis. Na rozdiel od čierneho čaju prechádzajú listy len minimálnym spracovaním, vďaka čomu si zachovávajú svoju zelenú farbu, jemnú trávnatú chuť a vysoký obsah antioxidantov. Pochádza z Číny, kde sa pestuje tisíce rokov, a dnes patrí k najobľúbenejším nápojom na svete. V kuchyni sa využíva nielen ako nápoj, ale aj ako ingrediencia do dezertov, zmrzlín, omáčok alebo marinád, najmä vďaka japonskej práškowej variante matcha. Zelený čaj sa pripravuje zaliatím listov vodou o teplote približne 70-80 °C, aby sa zachovali jemné aromatické látky.

Zelený celý hrach je sušená nelúpaná zelená odroda hrachu, ktorá si zachováva šupku, celú guľôčku a sýto zelenú farbu. Vyžaduje dlhšie namáčanie (4-8 hodín alebo cez noc) a dlhšie varenie, po ktorom má pevnejšiu textúru a mierne orieškovejšiu chuť než zelený polený hrach. Hodí sa do severských zelených polievok, na varenie vcelku ako príloha, do šalátov či indického matar dal.

Zelený polený hrach je sušená odroda hrachu zbavená šupky a rozdelená na dve polovice, s charakteristickou zelenou farbou, ktorá zostáva aj po uvarení. Má jemne sladkú, mierne zemitú chuť a vyšší obsah vlákniny než žltá varianta. Po uvarení vytvára hustú, krémovú konzistenciu a sýto zelenú polievku. Je obľúbený v severskej, anglickej (pea soup) aj indickej kuchyni (matar dal).

Zeler je koreňová zelenina s výraznou aromatickou vôňou a zemito nasladlou chuťou. V slovenskej kuchyni patrí medzi klasické polievkové zeleniny, bez neho si nemožno predstaviť vývar ani svíčkovú omáčku. Bulva sa strúhaním stáva základom obľúbeného zelerového šalátu s majonézou, nakrájaná na kocky sa hodí do polievok, ragú či pečených zmesí. Tepelnou úpravou sa chuť zelerovej bulvy zjemňuje a prehlbuje. Okrem bulvového existuje aj stonkový zeler, ktorého stonky majú sviežu, bylinkovú chuť a sú obľúbené najmä v západnej kuchyni. Zeler je nízkokalorická zelenina bohatá na draslík, vitamín K a antioxidanty.

Zelerová soľ je ochutená soľ vzniknutá zmiešaním kuchynskej soli s mletými zelerovými semienkami alebo sušenou zelerovou vňaťou. Má charakteristickú bylinkovú, aromatickú chuť s jemnou horkosťou a výraznou zelerovou vôňou. Využíva sa ako všestranné korenie, dochucuje polievky, omáčky, mäsité jedlá, vajcia alebo zeleninové šaláty. Je nevyhnutnou prísadou v koktaile Bloody Mary a súčasťou mnohých koreninových zmesí. Možno ju použiť všade tam, kde by sa hodila soľ aj zelerová chuť. Vďaka obsahu soli je pri použitie potrebné dbať na celkové množstvo soli v recepte.

Zelerová vňať sú listy a stonky zeleru, ktoré sa v kuchyni využívajú ako aromatická bylinka. Majú intenzívnu, sviežu vôňu a výraznejšiu, mierne horkú chuť v porovnaní so zelerovou bulvou. Pridáva sa do polievok, vývarov a omáčok, kde dodáva hĺbku a bylinkovú chuť. Hodí sa aj ako ozdoba hotových jedál alebo prísada do pesta, dipov a šalátov. Najčastejšie sa používa čerstvá, ale možno ju aj sušiť. V mnohých domácnostiach býva prehliadaná a vyhadzovaná, pritom ide o plnohodnotnú surovinu. Je bohatá na vitamín C, železo a chlorofyl.

Zelerové semienka sú drobné hnedé semienka pochádzajúce z planého zeleru. Napriek svojej malej veľkosti majú veľmi intenzívnu, koncentrovanú chuť pripomínajúcu zeler, avšak výraznejšiu a mierne horkú. V kuchyni sa používajú ako korenie, pridávajú sa do polievok, dusených jedál, marinád, dresingov na šalát alebo do domácej horčice. Sú nevyhnutnou zložkou amerického korenia Old Bay a bežnou prísadou v kapustovom šaláte coleslaw. Semienka možno použiť celé alebo pomleté. Mimo gastronómie sa využívajú aj v bylinkarstve pre svoje potenciálne protizápalové a diuretické vlastnosti.

Želírovací cukor je špeciálny druh cukru obohatený o pektín, prípadne kyselinu citrónovú, ktorý slúži na tuhnutie džemov, marmelád a rosolov pri domácom zavárаní. Na rozdiel od bežného cukru zabezpečuje tuhnutie ovocných hmôt aj bez dlhého varenia, čím šetrí čas a lepšie zachováva vitamíny a prirodzenú chuť ovocia. Je dostupný v niekoľkých pomeroch, najbežnejšie sú varianty 1:1 (rovnaké množstvo cukru a ovocia), 2:1 a 3:1 (viac ovocia na menej cukru). Používa sa výhradne pri tepelnej úprave, zahriatím sa aktivuje pektín, ktorý spôsobí tuhnutie.

Zemiakové cesto je základná surovina na prípravu celého radu tradičných jedál. Vzniká spojením uvarených roztlačených zemiakov s múkou, vajcom a soľou. Výsledkom je hebká, mierne lepivá hmota s jemne zemitou chuťou. Používa sa na výrobu zemiakových knedlí, halušiek, plnených taštičiek aj sladkých šišiek. Kvalita cesta závisí predovšetkým od druhu zemiakov, ideálne sú múčne odrody s nízkym obsahom vody. Čím menej múky je potrebné, tým je výsledok ľahší a chutnejší. Zemiakové cesto patrí medzi základné zručnosti každého kuchára a je obľúbené v slovenskej, talianskej aj nemeckej kuchyni.