Zoznam ingrediencií

Veka je tradičný český pšeničný chlieb podlhovastého tvaru s mäkkou striedkou a tenkou, mierne chrumkavou kôrkou. Patrí k základnému pečivu českej kuchyne a svojou konzistenciou sa zaraďuje medzi biele chleby. Nakrájaná veka sa používa ako základ pre chlebové knedle, francúzske toasty alebo hrianky. Staršia veka je ideálna na strúhanie pre výrobu domácej strúhanky. Čerstvá sa podáva k polievkam, mäsovým pokrmom alebo ako desiata s nátierkou, šunkou a zeleninou. Veka býva niekedy zamieňaná s bagetu, od ktorej sa líši mäkšou kôrkou a plnšou striedkou. V obchodoch je dostupná celá aj predkrájaná.

Vermut je aromatizované fortifikované víno vyrábaného maceráciou bylín, korenín a botanických prísad v liehu. Pochádza z 18. storočia a dnes sa vyrába najmä v Taliansku a Francúzsku. Rozlišujeme suchý a sladký vermut, pričom oba nachádzajú uplatnenie v bare aj v kuchyni. V koktailoch je kľúčovou zložkou klasík ako Martini, Negroni alebo Manhattan. V kuchyni sa výborne hodí do omáčok, rizota či rybích jedál, kde dodáva jemne bylinkovú a mierne horkastú chuť.

Vianočka je tradičné české a slovenské sviatočné pečivo, ktoré sa pečie najmä počas Vianoc. Pripravuje sa z kysnutého cesta bohatého na vajcia, maslo a mlieko, dochucuje sa citrónovou kôrou, rumom a hrozienkami. Cesto sa pletie do typického copánkového tvaru z troch, štyroch alebo viacerých prameňov. Hotová vianočka je nadýchaná, zlatistá a jemne sladká. Podáva sa na raňajky alebo ako sviatočná pochúťka s maslom a medom. V niektorých rodinách sa vianočka pečie ako rodinná tradícia odovzdávaná z generácie na generáciu. Patrí k neodmysliteľným symbolom slovenských a českých Vianoc.

Viedenské párky sú jemné varené klobásy z jemne mletého bravčového alebo zmesi bravčového a hovädzieho mäsa, ochutené soľou, korením, muškátovým orieška a paprikou. Majú svetlohnedú alebo ružovkastú farbu, tenkú črevko a charakteristicky jemnú, mierne údenú chuť. Podávajú sa teplé alebo studené, tradične s horčicou a chrenom alebo ako súčasť hotelových raňajok. Sú obľúbenou rýchlou desiato i ingredienciou do zapečených pokrmov a polievok. Majú pôvod vo Viedni a Frankfurte, kde sú dodnes súčasťou gastronómickej tradície. Vďaka jemnej chuti sú vhodné aj pre deti.

Vínna klobása je tradičný mäsový výrobok vyrábaný z hrubo mletého bravčového mäsa, ochuteného bielym alebo červeným vínom, cesnakom a korením. Víno jej dodáva charakteristickú mierne kyslastú, aromatickú chuť a zároveň pôsobí ako prirodzený konzervant. Vyrába sa ako čerstvá alebo mierne údená. Pripravuje sa na grile, na panvici alebo sa pečie v rúre. Je obľúbená najmä v moravských a vinárskych oblastiach strednej Európy. Podáva sa ako samostatné jedlo s horčicou, chlebom alebo pečivom, prípadne ako súčasť mäsových mís. Výborne sa hodí ku sklene vína, ktoré je súčasťou jej receptúry.

Vínne kvasinky sú mikroorganizmy, najčastejšie druhu Saccharomyces cerevisiae alebo príbuzných kmeňov, ktoré sa prirodzene vyskytujú na šupkách hrozna a sú kľúčové pre výrobu vína. Ich hlavnou funkciou je premena cukrov obsiahnutých v hroznnej šťave na alkohol a oxid uhličitý, teda alkoholové kvasenie. V kuchyni sa vínne kvasinky využívajú nielen vo vinárstve, ale aj pri príprave domácich ovocných vín, medovín alebo kvasených nápojov. Sušené kvasinky sú dostupné v špecializovaných predajniach a rôzne kmene ovplyvňujú výslednú chuť, vôňu aj obsah alkoholu nápoja.

Vinné listy sú listy viniča hroznonosného, ktoré sa využívajú najmä v stredomorskej, blízkovýchodnej a balkánskej kuchyni. Majú jemne kyslastú, bylinkovú chuť a dobre si zachovávajú tvar aj po tepelnej úprave. Najčastejšie sa plnia zmesou ryže, mäsa a korenia, takto vznikajú obľúbené grécke dolmades alebo turecké sarma. Čerstvé listy treba pred použitím blanšírovať, nakládané v slanom náleve stačí prepláchnuť vodou. Hodia sa aj ako prírodný obal pri grilovaní rýb alebo zeleniny, kde dodávajú jedlu osobité aróma.

Vinný ocot vzniká kvasením vína a patrí medzi najpoužívanejšie druhy octu v európskej kuchyni. Vyrába sa z červeného aj bieleho vína, pričom každý typ má mierne odlišnú chuť, červený je plnší a robustnejší, biely jemnejší a ľahko ovocný. Využíva sa do šalátových dresingov, marinád, omáčok i pikantného dusenia. Pridáva pokrmom príjemnú kyslosť bez toho, aby prebíjal ostatné chute. Uplatní sa aj pri konzervovaní zeleniny a príprave chutney. V kuchyni ním možno nahradiť citrónovú šťavu všade tam, kde chceme dosiahnuť jemnejšiu kyslosť s vinným podtónom.

Víno je alkoholický nápoj vyrábaný kvasením hroznového džúsu a v kuchyni patrí k nenahraditeľným surovinám. Červené víno sa pridáva do dusených mäs, ragú, omáčok a marinád, kde prepožičiava pokrmom hĺbku a plnosť chuti. Biele víno sa využíva pri príprave rýb, morských plodov, rizota alebo svetlých omáčok. Pri varení alkohol z vína z veľkej časti odparí, zanechávajú sa len chuťové látky. Ako všeobecné pravidlo platí, že do jedla by sa malo pridávať také víno, ktoré by sme radi aj vypili, lacné kyslé vína môžu chuť pokrmu pokaziť. Víno možno v receptoch nahradiť vývarom alebo bezvínovými variantami.

Víno Šao-sing je tradičné čínske ryžové víno pochádzajúce z mesta Šao-sing v provincii Če-ťiang. Vyrába sa kvasením lepkavej ryže a má charakteristickú zemitú, mierne sladkú a komplexnú chuť s nádychom orieškov. V čínskej kuchyni je absolútne nenahraditeľné, pridáva sa do marinád na mäso, omáčok, polievok aj vyprážaných pokrmov. Zbavuje mäso nežiaducich pachov a dodáva pokrmom autentickú čínsku chuťovú hĺbku. Ak nie je k dispozícii, možno ho v receptoch približne nahradiť suchým sherry, no chuť nebude úplne totožná. Predáva sa v ázijských obchodoch a špecializovaných predajniach potravín.

Vinovec je ovocný destilát vyrábaný z kvaseného hroznového muštu alebo z vínnych výliskov, vedľajších produktov vinárstva. Patrí do rovnakej kategórie ako talianska grappa či francúzsky marc. Na Slovensku má dlhú tradíciu najmä v vinárskych oblastiach. Chuť je intenzívna, s výraznými ovocnými a liehovými tónmi, pričom kvalitné destiláty sú jemné a aromatické. Podáva sa vychladený ako digestív po jedle, ale uplatňuje sa aj v kuchyni, napríklad na flambovanie, do dezertov alebo do omáčok.

Višňa je drobné kôstkové ovocie s výrazne kyslou chuťou, pochádzajúce z oblasti Kaukazu a Malej Ázie. Na rozdiel od sladkej čerešne sa vyznačuje vyššou kyslosťou, vďaka ktorej sa hodí najmä na tepelnú úpravu. Využíva sa na výrobu džemov, kompótov, marmelád, náplní do koláčov a tort alebo výborného višňového likéru. Čerstvé višne možno konzumovať aj surové, avšak ich plná chuť sa prejaví skôr po uvarení alebo naložení. Sú bohaté na vitamín C a antioxidanty. Sezóna čerstvých višní trvá zvyčajne od júna do júla. mimo sezóny sú dostupné mrazené, sušené alebo konzervované.