Zoznam ingrediencií

Hluchavka (rod Lamium) je bylina z čeľade hluchavkovitých, ktorá rastie voľne v prírode a využíva sa v bylinnej kuchyni aj ľudovom liečiteľstve. Do kuchyne sa používajú predovšetkým mladé listy a kvety hluchavky bielej (Lamium album). Chuť je jemná, bylinná, mierne nahorkastá. Mladé listy možno pridávať do jarných šalátov, polievok, bylinných omáčok alebo ich použiť ako ozdobu pokrmov. Hluchavka sa tiež suší a používa ako bylinný čaj. Obsahuje triesloviny, silice a vitamín C. V ľudovej tradícii je cenená najmä pre svoje priaznivé účinky na organizmus.

Hľuzovkový olej je olivový alebo iný neutrálny olej aromatizovaný hľuzovkami alebo hľuzovkovou arómou. Má intenzívnu, zemitú vôňu s hubovými a cesnakovými tónmi, ktorá dodá jedlám luxusný charakter. Stačí len pár kvapiek na dokončenie jedla. Používa sa výhradne za studena alebo sa pridáva tesne pred podávaním, na cestoviny, rizotá, zemiakovú kašu, vajcia, pizzu alebo carpaccia. Existuje v dvoch variantoch, z bielej a čiernej hľuzovky, pričom biela je jemnejšia a čierna výraznejšia. Kvalitný hľuzovkový olej by mal obsahovať skutočné kúsky hľuzovky.

Hnedá šošovica je najrozšírenejšia odroda šošovice na svete a patrí medzi základné strukoviny mnohých kuchýň. Má zemitú, mierne orieškovú chuť a po uvarení si drží tvar lepšie ako červená šošovica, vďaka čomu je ideálna do polievok, dusených pokrmov, šalátov a náplní. Nemusí sa vopred namáčať, varí sa približne 20-30 minút. Je výborným zdrojom rastlinných bielkovín, vlákniny, železa a kyseliny listovej. V kuchyni sa skvele hodí ako príloha, základ vegetariánskych fašíriek alebo súčasť orientálnych a stredomorských jedál.

Hnedý cukor je čiastočne rafinovaný cukor, ktorý si zachováva časť melasy, vďaka ktorej má charakteristickú hnedú farbu a jemnú karamelovo-toffee chuť. Vyrába sa z trstiny alebo repy. Hodí sa všade tam, kde chceme sladkosť doplniť hlbšou chuťou, do perníkov, koláčov, marinád, omáčok, müsli alebo teplých nápojov. Pri pečenie dodáva výrobkom vláčnosť a tmavšiu farbu. Existuje v rôznych variantoch podľa obsahu melasy: svetlý a tmavý hnedý cukor. V receptoch môže ľahko nahradiť biely cukor.

Hokkaido je odroda tekvice s výrazne oranžovou šupkou a dužinou, pomenovaná podľa japonského ostrova. Patrí medzi najobľúbenejšie tekvice v európskych kuchyniach, predovšetkým preto, že jej šupka je jedlá a netreba ju lúpať. Chuť je sladká, krémová a mierne oriešková. Hodí sa do polievok, krémov, rizot, kari, pečených príloh alebo dezertov. Výborne sa kombinuje s kokosovým mliekom, zázvorom, muškátovým orieškom alebo syrom. Obsahuje betakarotén, vitamíny C a E a vlákninu. Sezóna trvá od septembra do decembra.

Holub patrí medzi tradičné druhy hydiny, ktoré sa v európskej kuchyni používali po stáročia. Holubí mäso je tmavé, jemne zrnité, výrazne aromatické a chuťovo bohatšie ako kuracie. Najčastejšie sa pečie vcelku alebo sa pripravujú prsia, ktoré sú najmäkšia a najmenej tučná časť. Hodí sa do slávnostných pokrmov, dusených jedál, paštét alebo terrín. Výborne sa kombinuje s červeným vínom, lesným ovocím, šalviou alebo hríbmi. V dnešnej dobe sa holuby chovajú špeciálne pre gastronómiu a ich mäso je považované za delikatesu.

Homár je morský kôrovec patriaci medzi najvýznamnejšie delikatesy svetovej gastronómie. Má pevný pancier, mäsité klepetá a sladkasté biele mäso s jemnou textúrou. Najčastejšie sa pripravuje varením alebo grilovaním, pričom jeho mäso sa podáva s prepusteným maslom, citrónom alebo jemnými omáčkami. Využíva sa v bisque polievke, rizote, cestovinách alebo ako hlavný chod. Najcennejšie časti sú chvost, klepetá a koraly (ikry). Homár je bohatý na bielkoviny, selén a vitamíny skupiny B. Pochádza najmä zo studených vôd Atlantiku a severného Pacifiku.

Horčica je obľúbená korenistá pasta vyrábaná z drvených horčičných semienok, octu, vody a soli, prípadne ďalších prísad. Existuje v mnohých variantoch, od jemnej a sladkej po pikantnú a ostru. Využíva sa ako prísada do omáčok, dresingov, marinád, polievok a dipov, ale aj ako priamy doplnok k údeninám, mäsám alebo syrom. V kuchyni slúži ako emulgátor pri príprave záliviek. Horčičné semienka pochádzajú z rastliny Sinapis alebo Brassica. Patrí k najstarším koreninám na svete a je nenahraditeľnou súčasťou európskej aj ázijskej gastronómie.

Kremžská horčica pochádza z rakúskeho mesta Krems an der Donau a patrí medzi najznámejšie stredoeurópske druhy horčice. Vyznačuje sa hrubšou textúrou, pretože obsahuje celé alebo hrubo mleté horčičné semienka. Má výraznú, pikantnú chuť s mierne nakyslým tónom. Skvele sa hodí k pečenému mäsu, klobásam, preclíkom a syrom. Používa sa aj do omáčok, záliviek a marinád, kde dodá pokrmu rustikálny charakter a výraznú chuť. V českej a rakúskej kuchyni je klasickou súčasťou obložených chlebíčkov a studených predjedál.

Plnotučná horčica je druh horčice pripravovanej z celých alebo hrubo drvených horčičných semienok, vďaka čomu má zrnitú textúru a výraznejšiu, plnšiu chuť oproti hladkej dijonskej horčici. Farba sa pohybuje od zlatožltej po tmavohnedú v závislosti od použitého druhu semienok. Hodí sa k mäsám, údeninám, syrom a do sendvičov. Výborne funguje v omáčkach, dresingoch a marinádach, kde pridáva štruktúru aj pikantnosť. Semienka praskajú v ústach a uvoľňujú intenzívnu chuť. Je obľúbenou súčasťou farmárskych a rustikálnych pokrmov.

Horčica so zeleným korením je delikátna varianta klasickej horčice obohatená o zrnká alebo extrakt zeleného korenia, ktoré dodávajú jemnú, svežú pikantnosť bez prílišnej ostrosti. Zelené korenie má výraznejšiu arómu ako biele, ale je menej ostré ako čierne. Táto kombinácia vytvára komplexný, aromatický chuťový profil. Hodí sa k hovädziemu a zverine, rybám, syrom a do krémových omáčok. Výborne sa uplatní aj v sendvičoch a ako dip. Je obľúbenou súčasťou francúzskej a stredoeurópskej gastronómie.

Horčičné semienko je drobné, no chuťovo veľmi výrazné korenie pochádzajúce z rastliny rodu Sinapis alebo Brassica. Rozlišujeme tri základné druhy, žlté (biele) semienka s miernou chuťou, hnedé so stredne pálivou intenzitou a čierne, najštipľavejšie zo všetkých. V kuchyni sa používajú celé aj mleté. Celé semienka sa pridávajú do marinád, nálevov na nakladanie zeleniny, kari korenín alebo sa restujú na oleji ako základ indických jedál. Mletá verzia tvorí základ stolovej horčice. Semienka obsahujú silicu, ktorá sa uvoľní až pri kontakte s tekutinou, čím vzniká charakteristická štipľavosť.